Možno ste to slovo už počuli miliónkrát, ale čo to vlastne je? Predstavte si infláciu ako neviditeľného zlodeja. Nepotrebuje páčidlo ani masku. Stačí mu čas. Kradne totiž hodnotu vašich peňazí priamo pred vašimi očami, kým vy pokojne spíte alebo pracujete.
Príklad so stovkou pod posteľou
Povedzme, že ste si pred 5 rokmi schovali 100 € pod posteľ. Keď ju dnes vytiahnete, stále je to tá istá bankovka s číslom 100. Ale je tu jeden háčik: kým vtedy ste za ňu kúpili plný nákupný košík, dnes z neho musíte vyložiť dve maslá, tri chleby a možno aj fľašu vína. V skutočnosti si dnes za tú stovku kúpite tovar, ktorý mal vtedy hodnotu iba okolo 70 €. Vašich 30 € sa jednoducho "vyparilo".
Najväčšia obeť? Sporiteľ.
Najväčšou obeťou inflácie je totiž sporiteľ – alebo ako ja hovorím, tzv. „štátny sporiteľ“. Sú to ľudia, ktorí veria, že držať peniaze na bežnom účte je bezpečné. Pravdou však je, že zatiaľ čo vy sporíte, inflácia nenápadne znižuje hodnotu vašich úspor, čím v konečnom dôsledku uľahčuje splácanie dlhov tým, ktorí si peniaze požičali (vrátane štátu).
Prečo sa to deje? (Ľudskou rečou)
Predstavte si, že ekonomika je ako veľká obecná hostina. Hračky na stole (jedlo, mobily, autá) sú veci, ktoré si chceme kúpiť. Peniaze sú lístky, za ktoré si tie veci beriete.
Problém nastane, keď starosta zrazu vytlačí tisíce nových lístkov a rozdá ich ľuďom, ale kuchári na hostinu neuvarili ani o jeden rezeň viac. Čo urobia ľudia? Začnú sa o to málo jedla biť a ponúkať viac lístkov, len aby sa im ušlo. Výsledok? Ten istý rezeň, ktorý stál ráno jeden lístok, stojí večer tri.
Riešením nie je držať lístky pevne v hrsti, kým ich hodnota klesá, ale naučiť svoje peniaze „množiť sa“. To znamená investovať ich do vecí, ktoré si svoju hodnotu držia alebo ju zvyšujú rýchlejšie, než starosta stíha tlačiť nové lístky. Iba tak ochránite svoju prácu a čas pred týmto tichým zlodejom.